Nepredstaviteľné sa stalo skutočnosťou

... alebo moja cesta k 10 kilometrom.

Keď som necelé 2 mesiace pred svojimi štyridsiatymi narodeninami začala behať, nevedela som si predstaviť, že zabehnem 1 kilometer bez prestávky. Ale povedala som si, že tentokrát svoj pokus behať nevzdám a že uvidím, kde sú moje hranice.

K behu ma inšpirovala kniha MUDr.Strunza, ktorý k zdravému životu zaraďuje stravu, výživové doplnky, beh a meditáciu. Strava a výživové doplnky sú niečo, čomu sa venujem dlhodobo aj profesionálne. Ten beh pokrivkával.

A tak v zmysle zdravia, s vidinou prekonania samej seba som v auguste 2019 začala pravidelne behať odhodlaná, že tentokrát to nevzdám. Išlo to ťažko, začínala som 100 metrov chôdza, 100 metrov beh a moja rýchlosť bola ďaleko za akýmikoľvek rekordami. Dodnes nie som rýchlostný bežec a už ním ani nebudem. 

Na začiatku mojej snahy mi do karát hralo, že v práci som mala akurát dovolenku, a tak som mohla behať pravidelne, nemala som žiadne výhovorky, že po práci nevládzem trénovať. A tak som zdolala svoje prvé kilometre.  Tá radosť, keď som zabehla v kuse jeden, potom dva a čoskoro 3 kilometre bola úžasná. Tie vždy spomínané endorfíny, ktoré sa majú po športe vyplavovať, sa naozaj aj vyplavovali. Spočiatku som chodila behať z povinnosti. Niekedy s odporom. Ale dodržiavala som svoj plán. Až sa stalo čosi nečakané. Začala som sa na beh tešiť. Ja, čo som na základnej škole pri behu vždy trpela a bola vždy na chvoste najchvostovejšom medzi spolužiakmi, som začala pociťovať radosť pri predstave behu. Stal sa pre mňa nutnosťou, potrebou a šťastím. 

V deň svojich štyridsiatych narodením som bez prestávky zabehla 4,2 kilometra. Prvá veľká méta dosiahnutá. Následne som po milisekundách začala zvyšovať rýchlosť na jednotlivý kilometer a dostala som sa na 5 kilometrov.

Na Štefana sme sa s celou rodinou zúčastnili Vianočného behu mesta Lučenec. Moja prvá súťaž, moja prvá medaila. 5 kilometrov za dovtedy najlepší čas. 

Koniec roka 2019 a novoročné predsavzatia priniesli nový cieľ - zabehnúť bez prestávky 10 kilometrov. Nemala som žiadnu časovú métu, len som to proste chcela zabehnúť. Tréningy v zime, v mraze, takmer stále v mínusových teplotách mi veľmi vyhovujú. Naučila som sa, ako dýchať a čím viac mrzne, tým viac si vravím, že tukové bunky nemajú šancu, lebo v mraze sa spaľujú rýchlejšie. No nie je to fantastická motivácia?

9 kilometrov som zabehla pri teplote mínus 9 stupňov Celzia v prvej polovici januára. 

Dnes 19.1.2020 som pokorila métu 10 kilometrov. Dva dni som sa na tento beh tešila, cítila som, že to dám. Bežala som bez prestávky, ani pár metrov som nešla chôdzou. Čas 69 minút bol super, svoj vnútorný limit som mala 70 minút, takže som to zabehla dokonca o minútu lepšie,ako som plánovala. 

Ďalšie ciele? Zlepšovať si čas na 5 a 10 kilometrov. A kdesi v tajnom kútiku vidím, že jedného dňa sa prihlásim na polmaratón.